Rain Falling-30%

Sme už aj na Facebooku! Pridajte sa k fanúšikom! Tu! (Zatiaľ to len rozbiehame!)



Niekto nad tebou bdie

26. july 2010 at 14:36 | Lenush
Teda tu máte tú spomínanú poviedku s pôvodným názvom Čo mi rozprávala školská lavica.
Nemenila som ju, aj keď som to mala v úmysle. dala som ju tu v stave ako bola. Dúfam, že sa bude páčiť.

sun
Je pondelok, niečo pred siedmou hodinou ráno. Vonku jemne padá dážď, je zima a sychravo. Zvuky rannej premávky sa však pomaly vytratili ako som vošla do budovy školy. Je tam kľud, iba málo ľudí blúdi po chodbách ako tiene. Nultá hodina sa ešte nezačala a všetci sú rozospatí. Aj ja sa cítim rovnako, keď vchádzam do učebne. Akoby som sa doteraz neprebrala zo spánku. Premohla som to dobiedzavé nutkanie vrátiť sa späť do teplých perín. Veď čo, keď už som raz tu...
Veci som si zložila na lavicu úplne vzadu. Na starú, doškriabanú lavicu, popísanú ťahákmi a drobnými textíkmi. Ktovie, koľkým pomohla, keď mali v hlave prázdno? Koľkí si tu zapísali svoje myšlienky?
"Ahoj!" počula som pozdravy. Trieda sa začala zapĺňať, ale hodina bude až o nejakú štvrťhodinku. Rozhodla som sa, že si ešte trochu zdriemnem. Zívla som. Pustla som si hudbu cez sluchátka a popritom som čítala "lavicu". Hudba ma uspávala, viečka mi oťažievali. Medzi malilinkými ťaháčikmi som zrazu zbadala vetu, ktorá ma zaujala a zároveň vystrašila.
"Moje ticho je iba ďalšie slovo pre moju bolesť!" čítala som potichu. Hlava mi klesla na studené drevo.
Predo mnou sa začal odvíjať príbeh. Napriek málu, čo som videla, vedela som veľa detailov. Presne v tej lavici vzadu sedelo dievča asi v mojom veku, no nepoznala som ho. Nebolo na nej nič nezvyčajné, snáď až ne jej oči, hlboké a tmavé. Zračilo sa v nich zúfalstvo a bolesť. Prišla som bližšie, vedela som, čo ju trápi.
"Ahoj, môžem ti pomôcť?" spýtala som sa so záujmom. No ona si ma nevšímala a ani nič ostatné. Len ticho sedela. Ani ju si nikto nevšímal. Nikoho už nebavilo pýtať sa, ani najlepšie kamarátky už nechceli počúvať. Jediný človek, ktorému verila, bol jej priateľ. On vedel, že jej rodičia sa hádajú a jej otec to rieši alkoholom a bije ju. Obaja jej nedajú ani na chvíľu pokoj. Vedel, že si totálne zhoršila prospech v škole a všetci sa na ňu vykašľali. Chápal ju a bol pri nej.
Lenže dnešok bol iný. Prišiel za ňou, vraj on už nevládze a viac s ňou nechce a nemôže byť. Jednoducho stratil záujem ako všetci ostatní. Už nechcel nič vedieť, nechcel viac počúvať. Posledný kúsok stavebnice sa rozpadol. Nič už viac nedržalo pokope a ona sa stratila medzi črepmi svojho života. Čo mohla robiť? Všetko bolo preč, okrem jej bolesti. Jediné, čo mohla, bolo prežiť do druhého dňa. Zas a znova. Chcela, aby dni leteli a nemusela na nič myslieť. Čas sa ale vliekol, dni plynuli pomaly. Každý pohyb sekundovej ručičky bol ako studený hrot noža zabodnutého do srdca. Chcela to zmeniť, no nemohla.
Obraz sa zahmlil a zrazu sedela na lavičke pred panelákom s batohom vedľa seba. Viac krehká ako kedykoľvek predtým. Ako prázdna škrupinka, ktorá sa hneď rozpadne. Odísť? Utiecť? Ukončiť to všetko hneď teraz? Tá tretia a najbláznivejšia možnosť sa jej pozdávala najviac. Nemala kam ísť, nemal jej kto pomôcť a už nemohla ďalej. Začalo pršať. Niekto vyšiel z vchodových dverí.
"Čo sa stalo? Nepotrebuješ pomoc?" spýtal sa hlas. Bol to jej sused. Chalan, s ktorým sa poznali odmalička, ale časom sa odcudzili. Ešte vždy ju pozdravil, keď ju stretol. Ona jeho nie. Kým tam stál a čakal, dážď jej zmáčal vlasy aj tvár. Po lícach jej potokom tiekli aj jej vlastné slzy.
"Ja, ...nie." povedala potichu, ale potom sa rozhodla. "Prosím, pomôž mi!" s plačom zašepkala. A on to urobil. Vypočul ju, chápal ju. Podržal ju v ťažkých chvíľach. Znova sa zblížili a stále boli spolu. Ona sa začala smiať, on bol jej vlastné svetlo. Slnko, ktoré jej svietilo do temnoty a odohnalo všetky mračná. Mala pocit, že s ním dokáže všetko prekonať. Konečne bola šťastná.
Pomaly som sa prebúdzala do studeného pondelňajšieho rána. Stále som bola v triede a bolo iba sedem hodín. Posledné, čo som vo svojom sne videla, bolo ako dievča napísalo nápis na lavicu. Presne ten istý, ktorý som ja čítala. A vedľa neho napísala ešte menším písmom jeden ďalší. Čítala som: "Vždy keď si myslíš, že si úplne sama, je tu niekto, kto ťa má rád a bdie nad tebou!" ostala som úplne ohromená. Tie nápisy na tej lavici naozaj boli. Nie sú vymyslené. Možno je ten príbeh pravdivý a možno aj nie, a bol to obyčajný sen. Veď v živote sa stávajú aj čudnejšie veci. Mne ale ostal v srdci hrejivý pocit a aj ja som vedela, že nikdy tu nebudem sama.
 

3 people judged this article.

Comments

1 Haimi Haimi | Web | 26. july 2010 at 22:00 | React

Ach ta slovenština =D Luštila jsem to celkem dlouho, ale je to pěkné. =) Nechtělo se mi to překládat na google, takhle vím, že znám i jný jazyk než ajinu a češtinu, umění co říkáš? =D

2 wolfgirll wolfgirll | 27. july 2010 at 17:06 | React

[1]: Niekedy mám aj ja problém rozlúštiť češtinu :-D :-D ...a ked čítam na blogoch poviedky po česky potom by som aj tak hovorila alebo písala svoje po česky... :D

3 Kate Kate | Web | 8. september 2010 at 14:25 | React

Krásná povídka, moc se ti povedla :-) Slovenština se mi moc líbí :-D takže myslím, že s tím nemám velký problém jak píše Haimi a taky mám někdy, když čtu něco ve slovenštině, chuť mluvit slovensky :-D Asi to tak bude všude stejné :-D

4 wolfgirll wolfgirll | 8. september 2010 at 16:07 | React

[3]: asi to tak bude :-D , napr. vaše poviedky sa mi ale krásne plynule čítajú. :-)

5 Aiko Aiko | Web | 29. december 2010 at 16:04 | React

Konečne som sa dostala k tomu, aby som si prečítala tvoje poviedky, aj keď som sa kvôli tomu vykašľala na poviedku do súťaže...nemám na to chuť..no ale to je jedno :D K poviedke:

Veľmi sa mi páčila, keď som to čítala ani mi spočiatku nedošlo, že sa jej ten príbeh len sníva, bolo to napísané veľmi pekne ;-)

6 WolfGirl Ivush WolfGirl Ivush | Web | 30. april 2011 at 9:41 | React

krásne :-)si skrátka po mne :-D ale niee...fakt dobré ;-)

7 Endy Endy | 28. december 2011 at 18:36 | React

Dosť dobré! ..a dobrá správa pre ludí, že vždy bude niekto pri tebe :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement