Rain Falling-30%

Sme už aj na Facebooku! Pridajte sa k fanúšikom! Tu! (Zatiaľ to len rozbiehame!)



I´m still asking... Why???

14. october 2010 at 21:22 | Lenush
Prečo? Prečo je svet taký nespravodlivý a zlý???

Prečo človek, ktorý za celý svoj život nikomu neublížil trpí a trpí...???
cry

*****

Šiesty a siedmy október mi asi navždy ostane v pamäti. Jeden deň sa to stalo, na druhý som sa to dozvedela. Zomrela mi starká...
Nikdy nemala ľahký život, trápila sa, bola viac-krát v nemocnici. Pritom nikomu nič zlé nespravila, bola dobrá a rozdala by aj to posledné. Človek by čakal, že bude mať pokojnú aspoň starobu, veď mala iba 75. No niekde to bolo asi napísané inak, niekto rozhodol zrejme inak. Rakovina, bolesti... Najviac ma štve, že zomrela sama, v noci a nikto z nás pri nej nebol.
crying
Čo na tom, že ste o tom vedeli? Čo na tom, že ste to čakali? Myslíte si, že ste na to pripravení (aj keď neviete kedy sa to stane), ale zasiahne vás to rovnako, akoby to prišlo náhle.

Myslela som, čakala som, že sa nejako príde rozlúčiť. Že možno niečo budem cítiť, akoby pri mne bola. No nič. Nikto z nás to necítil. Stále nad tým rozmýšľam. Čo ak bola nahnevaná???
Cez deň sa to dá. No večer mám všetko pre očami. Obrazy, spomienky. Čo bolo roky, roky dozadu... Stále si pamätám jeden rozhovor, ktorý som s ňou mala. Zvláštne, že práve vtedy som jej povedala, že som začala písať. A ona bola príjemne prekvapená, tešila sa a pritom tie poviedky ani nečítala. Bolo to asi v máji, ešte predtým, ako sa to všetko pokašľalo.
Ale aj to bol dôvod, pre ktorý som písala a začala blogovať. Pre ňu...
Ak by tu niekde bolo venovanie, bolo by to pre ňu.
Pýtať sa prečo je zbytočné... Jednoducho sa to stane. Nikto vám na to nedpovie!
Keby som mohla nechať nejaký odkaz a ona sa to nejako dozvie...
Snáď len prostredníctvom tohto:

I miss you so much!!!

I love you.

 

1 person judged this article.

Comments

1 zuzu zuzu | Web | 14. october 2010 at 22:30 | React

nebudem ti hovorit, ze je mi to luto a ze sa z toho dostanes... lebo su to len prazdne frazy... sama som sa ich dost napocuvala, ked mi zomrel dedo... cakali sme to vsetci a aj tak sme vtedy dufali na zazraky... nestalo sa vsak nic, odisiel. hovorili sme si, ze na lepsie miesto, no nikdy si nemozeme byt isty a stale nam chyba, hoci to su uz dva roky... mozeme len dufat, ze ozaj "tam hore" vedia, ze sme ich milovali... asi sa nedozvieme preco sa to muselo stat, iba to mozeme respektovat, niekedy je zivot uplne iny, ako by mal byt...

2 Chiara Chiara | Web | 18. october 2010 at 13:42 | React

Mluvíš mi z duše. Mě umřel děda před rokem. Bylo mu ,,nedožitých 74". Když jsem se to dozvěděla nebrečela jsem. Já jsem nikdy nebrečela. Jen to předstírala. Nevím proč. Kdybych mohla, tak brečím do teď. A přez to první období vás nikdo nepřenese. Je to šok, když se to dozvíte. No nic, nebudu se tady litovat. Jestli mi o odpustíš, tak nebudu litovat ani sebe.
Ale tvá babička žije. V tvém srdci. Nesnaž se zapomenout. Bude to jen horší.

3 Chiara Chiara | Web | 18. october 2010 at 13:42 | React

* litovat

4 what-up what-up | Web | 18. october 2010 at 19:08 | React

Každý den se někdo narodí a umře, tak už to na tom našem světě je zařízené. Je to pro nás těžké se s tím vyrovnat, ať už s naší smrtí, které se bojíme , a nebo smrtí někoho z našich blízkých. Myslím si, že tvoje babička zemřela šťastná, i když v bolestech, měla kolem sebe rodinu, nadanou vnučku, a i když jste v ten okamžik nebyli s ní, věděla, že ji máte rádi a neopustili jste ji. Ta bolest v srdci časem zmizí, láska a vzpomínky zůstanou a přece nemůžeme vyloučit, že je tu možnost "posmrtného života" a znovu se se zemřelým setkáme. Přeji ti hodně síly!!

5 wolfgirll wolfgirll | Email | Web | 21. october 2010 at 18:36 | React

[1]: tie frázy poznám...vždy si to hovoríme, každý ti to hovorí a pritom všetci vedia, že sú to v podstate lži... No je to asi preto, že sa potom cítime aspoň o trochu lepšie, keď sa takto o niečom presviedčame...
No treba sa nad to predsa len nejako povzniesť, alebo sa o to aspoň snažiť, ak už nič iné

[2]: Ja mám skôr taký problém, že sa veľa-krát cítim fakt mizerne (v poslednej dobe akosi často), hlava mi ide z toho všetkého vybuchnúť, mám chuť fakt vrieskať...ale nedokážem plakať. Jednoducho mi to nejde a nemôžem to dostať von. Fakt málokedy sa mi stane, že sa rozplačem pri takýchto chvíľach. Pritom pri obyčajnom seriáli(ktorý, podotýkam, ani nie je smutný - až tak)sa musím premáhať, aby som nerevala a tak iba smoklím... :-) no som ja ale divná :-D

.......
A už sa moc nerozpisujem...len jedno úprimné ďakujem za komentáre a podporu...a to všetko :-) Ono je to dosť zvláštne - niekedy vám to nevyjadria ľudia, ktorých poznáte...
A ešte jedna vec, určite nechcem zabudnúť a nebudem sa o to ani snažiť.

6 Aiko Aiko | Web | 30. october 2010 at 16:56 | React

Vďaka, a niekedy si želám aby som to nevedela... :)

7 Katsumi Katsumi | Web | 7. november 2010 at 13:54 | React

je mi to lúto... na tvoj blog som natrafila len dnes ale prezrela som si ho a si mi velmi sympatická :) tak aj keď ťa nepoznám a tvoj blog som navštívila (zatial) len dnes prajem úprimnú sústrasť.. a viem aké to je. život je nespravodlivý a často ti vrazí nôž do chrbta :(

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama